V zámke zašrkotali kľúče.
"Zmizni!" hodila som po Coneovi jeho veci a zatvorila som devere. Rýchlo som sa obliekla. Až potom som si uvedomila, že som Conea nechala napospas svojmu osudu v obývačke. Rýchlo som vyletela z izby. No v obývačke nikto nebol. Asi ho niekam odviedli! - napadlo ma ako prvé.
"To bola len susedkin nový priateľ. Pomýlil si dvere", vysvetlil mi Cone keď vychádzal z kuchyne.
"Aha."
"A mali by sme ísť do obchodu a dokúpiť Deryckovi alkohol."
"No tak fajn. Ako vidím už sme oblečený", povedala som.
"Neboj. Večer môžeme pokračovať", žmurkol na mňa.
"Asi sa nebudeme môcť držať za ruky ani nič, však?" opýtala som sa smutne. 'Naposledy' ma objal a vyšli sme na chodbu. Výťah niekto blokoval tak sme sa rozhodli ísť schodami. Chyba! Deryck býval na 11 (najvyššom) poschodí, takže kým sme zišli dole, dosť sme si ponadávali. Miesto dlhej prechádzky po meste sme nakúpili v najbližšom obchode. Potom ešte Cone vymyslel, že zájdeme niekam na drink. Zaviedol ma do svojho obľúbeného pubu. Objednal nám vodku s džúsom.
"Tak na dnešný večer", pripili sme si.
"Ak sa dovtedy nevrátia domov", podotkla som. Z baru sme vyšli asi až o hodinu. Ale stále sme sa cítili triezvi. Bez problémov sme sa dostali domov. Cone odložil fľašky do chladničky. Sadli sme si pred telku, ale nič tam nebolo.
"Zahráme si karty?" opýtala som sa.
"A čo chceš hrať?"
"Žolíka", nahodila som psie oči.
"Vieš, že to na mňa funguje takže to nezneužívaj", pozrel na mňa vážne. Brala som to ako áno. Rozdala som karty a začala som si ich usporiadavať. Cone na ne len zamyslelne hľadel.
"Vieš to vôbec hrať?" opýtala som sa po chvíli.
"Ja premýšľam", povedal zamyslene.
"Tak toto ti neverím", vyprskla som smiechom.
"Tak sleduj a uč sa", povedal a začal sa vykladať. Asi po ďalších dvoch minútach premýšľania ma zatvoril z ruky!
"To...to ako?" pýtala som sa šokovane.
Cone sa víťazne usmial. "Ja svoje triky neprezrádzam."
"Takže niekdy nezistím, ako si ma dostal?" opýtala som sa.
"Na to potrebuješ byť rock-star", zaškeril sa.
"Nepotrebujem. Ani ty ňou nie si", vyplazila som mu jazyk.
"Však počkaj, keď ťa chytím!" naháňal ma po byte. Takto som si vždy predstavovala vzťah. Nikdy som netúžila po dokonalej romantike. Vždy som chcela niekoho, z koho si môžem robiť srandu a on si bude strieľať zo mňa, no stále sa budeme milovať. Mala som pocot, že som takú osobu v Conovi našla...