"Takže ty si Deryckova sestra však?" opýtal sa ma Cone. Cítila som sa pri ňom dosť nepríjemne.
"Áno", prikývla som pomaly.
"Si nejaká nervózna. Deje sa niečo?"
"Vieš.. no... ja..." Cone sa pozeral, čo zo mňa vypadne. "Ja...mám takú menšiu fóbiu z vysokých ľudí", priznala som. Cone sa začal strašne smiať. "Čo je?" opýtala som sa.
"Keď... ty si..." rehotal sa. "Si.. strašne vtipná."
"Tak to ti teda ďakujem", povedala som sucho.
"A prečo vlastne?"
"Lebo som vždy bola najmenšia z triedy. Dokonca aj decká z nižších tried ma prerastali. A keď sa naša škola stala basketbalovovou, bola som jediná, čo nemala aspoň 1,75cm."
"Tak to máš blbé. Ja som s tým problém nikdy nemal."
"To som si všimla."
"Ty si na mňa naštvaná?" opýtal sa.
"Nie", klamala som a pozerala som všade, len nie na neho.
"Si naštvaná! Ja to na tebe vidím", stál si za svojím.
"Ticho, pozerám!" schladila som ho. Sledovala som Toma ako hádže brutálne sólo. Cone ma stále sledoval.
"Prestaň", povedala som, ale zrak som mala stále uprený na Toma. To ho však neodradilo a stále sa snažil upútať moju pozornosť. To už som nevydržala a šla som si sadnúť k Stevovi.
"Je to dobré však?" opýtal sa ma.
"Áno. Je to fakt génius. Aj ja by som tak chcela niekedy hrať. Ale ja viem len pár akordov", povedala som smutne.
"Hráš na gitaru?"
"Tak trochu", pokrčila som pleciami.
"Deryck ťa môže učiť nie?"
"Ja viem, ale to je také trápne sa ho na to opýtať. Som jeho sestra len pár týždňov a už od neho niečo chcem. Dosť, že u neho bývam a kazím im s Arianou krásne chvíľky. Nieto, aby som ho zaťažovala gitarou."
"Myslím, že by ťa učil rád", povedal Stevo.
"Tak ja sa ho niekedy opýtam", usmiala som sa.
"Ako si vlastne prišla na to, že si jeho sestra?"
"Milovala som svoje priezvisko, lebo som Whibley a do Derycka som bola platonicky zamilovaná. Ale to, že by som mohla byť jeho sestra som nevnímala. Myslela som, že nemám šancu. Ale raz som sa otca na to opýtala a on mi to všetko vyklopil. Povedal mi o tom, ako ich opustil, ako spoznal moju mamu a ako mi to nechcel hovoriť, lebo sa bál, že ho znenávidím."
"A nenávidíš ho?"
"Urobil mi najlepšieho brata na svete! Ako ho môžem nenávidieť?" usmiala som sa.
"Pôjdeš potom na kávu?" opýtal sa.
"Jasné."
Supeeeeer .... chcem ďalšiu :D :D