close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

52. Koniec

30. května 2012 v 15:49 | *H.Skumfuk |  Zakázaná láska-fanfiction
Emilly ma hladkala po vlasoch. Potom som od vyčerpania zaspala.

Ráno som sa zobudila. S úľavou som si uvedomila, že som už v bezpečí. Pozrela som na hodinky. Bolo 6:32am. Porozhliadla som sa po izbe. Na kresle vedľa mojej postele ležal Cone. Chvíľu som na neho len tak pozerala.
"Ahoj", zdvihol hlavu a usmial sa.
"Čo tu chceš?"
"Prišiel som si ponížene vyprosiť vaše odpustenie."
"Na to ste mali myslieť skôr ako ste sa vyspali so svojou bývalou ženou", povedala som chladne.
"Ale no ták! Nemôžeš na mňa hnevať celý život!"
"Môžem", povedala som s kamenným výrazom. Cone sa postavil z kresla, sklonil hlavu a bez slova odišiel. Asi o pol hodinu prišiel Deryck.
"Ahoj", pozdravil ma s úsmevom.
"Ak ťa sem poslal Cone tak vypadni. Ak nie tak vitaj", usmiala som sa.
"Vitám", usmial sa. "Ako sa máš?"
"Celkom dobre. Ale bolí ma celé telo. Všade kam sa pozriem, vidím modrinu."
"To vidím. Je nenormálne, čo ti urobili", povedal Deryck. "A čo sa vlastne stalo medzi tebou a Jasonom?"
"Vedela som, že sa opýtaš", povedala som. "Vyspal sa so Shannon. To prehnal."
"To ti nahovorila tá krava? Nepočúvaj ju dobre?" povedal naštvane.
"Videla som fotky." Deryckovi klesla sánka. "A Cone to nepopiera", dodala som smutne.
"Ja som vedel, že v tom byte neprejednávali majetok", povedal Deryck zamyslene. "Pýtal som sa ho, čo tam robil, ale nechcel mi to povedať."
"Tak vidíš. Dúfam, že ma teraz chápeš."
"A nechceš mu dať ešte jednu šancu?"
"Nie. Sklamal ma. A už nás ani nič nespája."
"A to dieťa je len tvoje?" opýtal sa naštvane.
"Židne nie je!" odpovedala som mu krikom.
"Prepáč. To som nevedel", povedal potichu.
"Mal by si už ísť", povedala som po chvíli ticha."Pozdrav chalanov."

*po 2 týždňoch*
"Si si istá, že nechceš zostať tu?" opýtala sa ma Emilly už asi 5krát.
"Nie. Bolo mi tu fajn, ale myslím, že moje miesto je na Kube", usmiala som sa.
"Ale raz za čas sa nám ozvi jasné", pozrel na mňa prísne otec.
"Samozrejme. Jacob, Andrew, dávajte na nich pozor", usmiala som sa na chalanov. Silno ma objali. "Mám vás strašne rada. Keď budem na Kube ozvem sa vám."
"Pozdrav doma", usmiala sa Emilly.
"Mám vás pozdravovať", povedala som. Všetci na mňa nechápavo pozerali. "Vraveli ste, že mám pozdraviť doma. Tak som vás pozdravila. Tu som sa konečne cítila ako doma." Otcovi vyhŕkli slzy do očí. Naposledy som ich objala a šla som do lietadla. Z lietadla som sledovala ako sa podomnou pomaly zmenšuje moje milované Toronto.


Koniec fanfiction :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama