"Miláčik, čo by si povedal, keby sme mali bábätko?" opýtala som sa nenápadne.
"Myslíš trochu dopredu, nie?" Kiežby- pomyslela som sa.
"Mala by som ísť domov", povedala som potichu.
"Prečo? Povedal som niečo zlé?" panikáril.
"Nie. Len som sa s Em dohodla, že dnes spím doma", klamala som.
"Aha. Tak ja sa odem obliecť a zaveziem ťa."
"Netreba. Vezmem si taxík."
"Prečo? Zbytočne míňaš peniaze. Kde mám nohavice?"
"To je v poriadku. A sú v obývačke", usmiala som sa. Rýchlo som sa obliekla a volala som si taxík. Na rozlúčku som Jasona pobozkala. "Neviem, čo sa stalo, ale milujem ťa. Cone" prišla mi sms. "Aj ja teba :*" Domov som šla so stiahnutým žalúdkom.
"Deje sa niečo? Vyzeráš byť bledá", opýtala sa Em starostlivo.
"Poď do mojej izby", povedala som jej potichu.
"A preto mu to nemôžem povedať", dokončila som svoje rozprávanie. Emilly na mňa udivene pozerala.
"Takže ty si... tehotná?" povedala potichu. So slzami v očiach som prikývla. "Otec by o tom mal vedieť", povedala.
"Blázniš? Veď ma zabije!"
"Ako vieš? Už si niekedy urobila niečo také? Ako môžeš odhadnúť jeho reakciu?"
"Neviem. Ale myslím, že ma zabije."
"Nezabije. Poznám ho už roky. Je to môj manžel. Niečo o ňom viem a určite ťa nezabije", upokojovala ma.Poslušne som zišla dole. Sadla som si za stôl v pracovni oproti otcovi.
"Potrebuješ niečo?" opýtal sa. Nie, iba pozorujem ako na mňa priblblo hľadíš! pomyslela som si.
"Vlastne áno. Vieš ja... ja som.... tehotná", vykoktala som sa.Otec sa zastavil pri písaní.
"ČOŽE?!" skríkol.
"Bola to nehoda", povedala som potichu.
"Nehoda?! Ty si myslíš, že som blbý? To ti antikoncepcia nič nehovorí?!" ziapal na mňa.
"Asi sa prepichol prezervatív", pípla som.
"Ihneď si to dieťa dáš vziať!" rozkázal.
"To nie!" postavila som sa.
"Nie?! Ako sa mi opovažuješ odporovať?!"
"Je to moje dieťa a bude žiť! Či sa ti to páči alebo nie!" zakričala som a vyšla som zo spálne. Zbalila som si pár vecí do tašky a šla som preč.
"Ineď sa vráť!" kričal za mnou otec. Ani som sa neobzrela. "Laura Mishel Jamesová, ihneď poď domov!" kričal. Zahla som za najbližší roh. Kam pôjdem?- rozmýšľala som. Ku Jasonovi nemôžem, asi by to nezvládol a domov sa takisto nevrátim, pokiaľ moje dieťa nedostane od nich šancu. Nakoniec som si sadla do parku. Vôbec mi nebola zima. Bol horúci letný večer. Plakala som.
Ty kokos! Wow!