Cone nás zaviesol do malej reštaurácie na konci mesta. Povedal, že sa nechce príliš ukazovať na verejnosti, keďže média ani nevedia, že sa so Shannon rozvádzajú.
Pri večeri sme sa rozprávali. Ja o LA on o Sums. Po večeri sme sa išli prejsť do parku. Vyhýbali sme sa svetlu pouličných lámp a rozprávali sa. Potom mi pozrel do očí.
"Nevadilo by ti keby..."
"Čo?"
"Toto", povedal a pobozkal ma. Bolo to nádherné. Pripadala som si ako v nebi. Mala som už síce veľa chalanov, ale toto bolo o niečom inom. Nechcela som prestať. Už keď som si myslela, že ho všetky obavy opustili, odtiahol sa.
"Prepáč", povedal ticho. "Neovládol som sa." Potom sme kráčali mlčky. Najskôr som si myslela, že sa prebudí sám, no on stále nič. Rozhodla som sa zobrať to do vlastných rúk.
"Pozri. Mne to vôbec neprekáža! Práve naopak. Páčilo sa mi to." Pozrel mi do očí.
"Vážne?" Iba som ticho prikývla. Jeho oči ma hypnotizovali... Až som to nevydržala. Teraz som ja pobozkala jeho. Ale nie tak jemne ako on mňa. Z mojej strany to bolo vášnivé. Vyzeral, že sa mu to páči. Ledva sme dýchali, no ani jeden nechcel skončiť. Až kým si jedna babka pri nás neodkašľala. Rýchlo sme sa od seba odlepili.
"Tá dnešná mládež!" hundrala. "Tieto decká nevedia, kedy prestať!" Keď zašla za roh, Cone sa rozosmial.
"Čo ti je vtipné?" opýtala som sa.
"Ja len to..." hovoril pomedzi smiech. "Že ja si ako decko nepripadám. Ak si to nevšimla, mám už po 30-ke." To už som smiala aj ja.
"Možno je to tým, že vyzeráš ako týnedžer. Sexy týnedžer", vykĺzlo mi. Chvíľu na mňa pozeral.
"Som rád, že sa ti páčim", povedal a pobozkal. Potom sme zamierili k nášmu domu.
"Tak zajra?" opýtal sa.
"Jasné. Charlotte strážim každý deň okrem výkendov."
"Tak zajtra." Objala som ho a išla som do domu.
"A pusu nič?" opýtal sa urazene. S úsmevom som mu uštedrila krásneho francuzáka a pobrala som sa domov.
"Kto to bol?" počula som za sebou hlas, keď som kráčala po schodoch. Bola to len Emilly. Keby to bol otec, určite by vavádzal. A možno ani nie. S chalanom ma nikdy nevidel a nevidel ma ani vyrastať, takže nie som jeho malé dievčatko. Možno chápe, že už mám 18 a viem, čo je pre mňa dobré.
"Kamarát", odvetila som.
"Tak kamarát", zopakovala po mne Emilly s úsmevom. Ani som nevedela, čo jej na to povedať. Sama som nevedela ako to medzi nami je. Vyšla som hore po schodoch až do svojej izby. Rýchlo som si navliekla pyžamo a šla som spať