"Dávaj pozor!" okríkla som ho.
"Prepáč", ospravedlnil sa mi.
"Ty krvácaš?" opýtala som sa ho zhrozene.
"To je v pohode"? mávol rukou.
"To nie je v pohode!" povedala som a kázala som mu sadnúť si na lavičku.
"Si veľmi milá, ale to nemusíš." Krv sa stále nechela zastaviť a mne už dochádzali servítky. V kabelke som ešte našla náplasť. Ranu som mu zalepila.
"Som Chuck", podal mi ruku.
"Lori", usmiala som sa.
"Môžem ťa pozvať na zmrzku?"
"No, ale ja tu mám bratov", zaváhala som.
"Veď to je len kúsok. Odtiaľ na nich dovidíš", presviedčal ma. Mal pravdu.
"Tak dobre", povolila som. Sadli sme si pred stánok som zmrzlinou. Začali sme sa rozprávať. Zistila som, že miluje punk a rock. Hrá na basu a sem-tam si sám skladá songy. Veľmi dobre som si s ním rozumela. Až nakoniec prišla tá nepríjemná otázka.
"Máš niekoho?" opýtal sa. Nevedela som, čo povedať. Jasona milujem, ale ako môžem mať pri ňom istotu?
"Nie", povedala som nakoniec. "A ty?"
"Nie, moja bývala ma opustila, lebo som sa venoval hudbe a na ňu mi neostal čas", pokrčil pleciami. "Mám totiž s kamošmi vlastnú kapelu. Hrávame len tak po puboch. Ak by si chcela, dnes večer hráme v centre mesta", podal mi vizitku s názvom a adresou pubu.
"Okej. Budem tam", usmiala som sa.
"Teším sa." Až teraz som si všimla tie jedovato zelené oči. Chvíľu som do nich hľadela. Mala som čo robiť, aby som odtrhla od neho pohľad.
"Už musím ísť. Ideme ešte chystať apartúru. Zatiaľ čau."
"Ahoj."
"A vďaka za doktorskú starostlivosť", usmial sa a išiel preč. Len som za ním nemo hľadela. Tie oči, ten hlas... Čo sa to so mnou deje?! Zhlboka som sa nadýchla a šla som späť za chalanmi.
"Kto to bol?" opýtali sa naraz.
"Ehm... kamarát", povedala som napokon.
"Vyzeral milo", povedal Jacob.
"Aj bol", povedala som a pozerala som tým smerom ako odišiel...
Rozbiju Lori hubu jwstli Cona podvede!