"Odkiaľ vlastne je?" opýtala som sa ho.
"Bavili sme sa spolu ešte na základke. Potom prišli Sums a na iných kamošov už nebol čas. Ale po rokoch sme sa náhodou stretli na našej ulici a zistili sme, že sme skoro susedia. Mám ho rád. Bol pri mne aj keď som o kapele ešte len sníval", usmial sa na mňa.
"To máš fajn", povedala som. Začala som chystať raňajky. Najedli sme sa a ja som išla domov. Chvíľu som sa rozprávala s Emilly. Otec nebol doma a chalani ešte stále navštevovali ten denný tábor.
"Ako sa má Cone?" opýtala sa.
"Už lepšie. Dokáže jesť, chodiť, spať, venovať sa záchodu a ták."
"A stíha sa venovať aj tebe?"
"Viac než pred tým", priznala som. Emilly sa na mňa usmiala."Vždy som chcela mať dcéru a keď ju konečne teoreticky mám, stále je preč a aj tak už je dospelá", zosmutnela.
"Ja môžem pokojne začať chodiť po štyroch a piť z fľaštičky", usmiala som sa.
"To som si užila pri chalanoch. Vieš, s tvojim otcom sme boli veľmi šťastní, že budeme mať bábätko. Ale boli sme trochu v šoku, že sú to rovno dvojičky. Zo začiatku to bolo strašné. Nevedela som, ktorému sa mám venovať skôr", spomínala. "Ale potom začali prejavovať veľkú inteligenciu a začali byť veľmi samostatní. Veľmi mi to pomohlo."
"Škoda, že som ich nevidela vyrastať. Snažila by som sa byť tou najlepšou najstaršou sestrou akú kedy videli."
"Myslím, že ťa za ňu považujú už teraz", usmiala sa. "Pred všetkými sa stále vychvaľujú, že oni majú staršiu sestru, ktorá hrá na gitare."
"To som nevedela, že ma tak milujú."
"Ani nevieš ako im na tebe záleží", povedala. Pozrela som na hodiny.
"Už by som mala ísť", povedala som. "Pozdrav otca a chalanom daj veľkú pusu. Zajtra ich prídem pozrieť."
"Dobre. Ahoj", odprevadila ma po bránku. Domov som šla peši. Nebolo to ďaleko. Skrátila som si to cez park. Rozmýšľala som o svojom živote. Nemohla som uveriť tomu, že je taký perfektný. Zazvonil mi mobil.
"Láska chýbaš mi", povedal mi Cone do telefónu.
"Aj ty mne. Už som na ceste."
"Tak rýchlo. Ťažko sa mi dýcha!"
"Tak si zavolaj záchranku preboha!" zhrozila som sa.
"Ty nechápeš, že jediným liekom si pre mňa ty?"
"Vážne?" zastavila som sa.
"Samozrejme. Vždy sa pri tebe cítim lepšie. Tú bolesť brucha, ktorá pominie vždy keď si pri mne nie je vymyslená. Milujem ťa a teším sa až ťa uvidím." Vyhŕkli mi slzy z očí.
"Už som na našej ulici", povedala som a zložila som. Cone už čakal pri dverách.
"Ty si plakala?" pozrel na mňa.
"Od šťastia", pobozkala som ho. Ľahli sme si na gauč.
"Ako sa cítiš?" opýtala som sa.
"Akoby mi nikdy nič nebolo", pobozkal ma do vlasov.
Brecela jsem s Lori! ;D