Zbytok dňa prebehol normálne. S miernymi obavami zo zajtrajšieho dňa som zaspala.
Ráno ma zobudil telefón. Bol to Deryck.
"Za hodinu prídem po teba", povedal rýchlo a zrušil to. Rýchlo som do seba nahádzala raňajky, osprchovala som sa a snažila som sa nájsť niečo slušné na oblečenie. Usúdila som, že čierna vesta s nášivkou Anarchy asi nie je najvhodnejšia :D Nakonies som si našla niečo neutrálne. Rozlúčila som sa s rodinkou a šla som čakať von Derycka.
"Pripravená?" opýtal sa, keď som nastúpila do auta.
"Dnes alebo nikdy", povedala som a zapla som si pás.
Pred súdom nás čakal Coneov právnik. Poučil ma o tom ako mám vypovedať atď. V sieni som našla Conea. Priviezli ho na vozíčku. Rýchlo som ho pobozkala. Súd sa začal. Asi po pol hodine ma predvoalali.
"Dobrý deň slečna Jamesová. Popíšte nám v akom vzťahu ste k účastníkom konania", hovoril sudca.
"Som súčasná priateľka navrhovateľa. Odporkyňu osobne nepoznám." Shannon na mňa vražedne pozerala. Začalo mi byť zle. Točila sa mi hlava. No nakoniec som to ustála. Odpovedala som na otázky typu ako dlho som s Coneom, či som vydatá, atď. Kým sa porota radila, mali sme prestávku. Sadli sme si k malému bufetu.
"Máme reálnu šancu vyhrať", oznámil nám právnik. Cone ma chytil za ruku.
"Už budem len tvoj", povedal a stiahol si bližšie, aby ma mohol pobozkať. Cone bol totižto na vozíčku a ja som sedela na vysokej barovej stoličke. Posadil si ma k sebe.
"Neblížim ti?" opýtala som sa straostlivo.
"Nie", objal ma.
"Ty, postavíš sa z toho vozíčka, však?" opýtal sa ho Deryck. "Neviem si ťa predstaviť skákať na tom." Všetci sme sa smiali.
"Keď sa to naučím ovládať, zaskáčem ti", zaškeril sa. Prota rozhodla. Vošli sme do súdnej siene.
"Súd účastníkov konania rozvádza!" rozhodol sudca. Všetci sme naraz vykríkli. Bola som šťastná. Všetci boli šťastný. Až na Shannon. Podišla ku mne.
"My sme spolu ešte neskončili slečinka", povedala naštvane a odišla.
"Vyhral si!" objala som Conea.
"Nie. MY sme vyhrali", usmial sa a pobozkal ma.
"Ideš ešte do nemocnice alebo už budeš doma?" opýtala som sa.
"Už môžem ísť na domácu starostlivosť, ale v mojom dome nemôžem byť sám", povedal smutne.
"Zavolám otcovi, že budem niekoľko dní spať u teba a dohodnem si s Monicou aspoň týždeň voľna", povedala som. Oči sa mu rozžiarili.