Deryck ma zaviezol domov. Celou cestou som mlčala. Rozmýšľala som nad tým súdom. Ísť, či nie?- zvádzala som boj vo svojom vnútri. Srdce kázalo svedčiť ako priateľka, rozum mi zakazoval sa tam ukázať.
"Ešte nad tým porozmýšľaj", povedal mi Deryck, keď ma vysadil pred domom. Rovno som vyšla do svojej izby. Pustila som si hudbu a ľahla som si na posteľ. Všetky piesne od Sum 41 som automaticky prepínala. Nechela som na neho myslieť. Niekto mi zaklopal na dvere. Utrela som si slzy, čo mi vyhŕkli keď som si na neho spomenula.
"Ďalej", povedala som čo najmilšie ako mi to moja nálada dovoľovala. Bola to Emilly a niesla mi horúcu čokoládu.
"Pozri. Niežeby som bola znalec alebo čo", povedala rovno k veci. "Ale nebola si vtedy v stredu vonku s niekym iným?" Necedela som, čo som jej mala povedať.
"Ten, čo tu bol teraz je Deryck. Je to môj kamarát. A ten predtým..." hlas sa mi zlomil. Začala som plakať.
"Kto to bol?" opýtala sa Em ešte raz a podala mi vreckovku.
"Ja.. ja som s ním... chodila", smrkala som.
"Aha. A čo sa stalo?"
"V piatok sme spolu boli na obede a jeho napadol nejaký šialenec. Vlastne môj bývalý z LA. Pripichol ho nožom..." Emilly sa zhrozila. Nemo počúvala, čo hovorím. "Našťastie pre neho to bol len príborový nožík."
"A on sa na teba nahneval a rozišli ste sa?" ďalej ma vypočúvala.
"Keď on je... ženatý", dostala som zo seba.
"Ou to mi je ľúto, zlatko", pohladila ma po chrbte.
"Cone už podal návrh na rozvod, ale Shannon ho stále odmieta podpísať. Dnes mi to povedal a rozišiel sa so mnou. Deryck tvrdí, že ma tým nechce zaťažovať a že keď bude voľný, príde si po mňa. Ale na to potrebuje aby som svedčila proti Shannon. Mám na výber, či prídem vypovedať ako jeho terajšia priateľka, kamarátka alebo sa tam vôbec neukážem. A ja neviem, čo mám robiť", vyrozprávala som sa. Emilly sa tvárila zamyslene. Po chvíli sa ozvala.
"Miluješ ho?"
"Áno. Veľmi", povedala som potichu.
"Tak tam musíš byť! Nemôžeš si skaziť lásku len tým, že je ti trápne vypovedať proti niekomu, koho nepoznáš!" povedala múdro.
"Tak ja teda napíšem Deryckovi, že tam budem", povedala som a napísala som mu SMS. Poslal mi len šťastného smajlíka.
"Ďakujem", poďakovala som Emilly a objala som ju. Išla som do sprchy a ľahla som si do postele. Nemohla som spať, lebo som myslela na Conea. Chýbal mi. Veľmi. nemohla som si pomôcť. Zarzu som vsebe pocítila veľkú prázdnotu.
*v nemocnici, Coneove myšlienky*
Ktovie, či sa vôbec ukáže. Myslím, že manenávidí. Verila mi. Som totálny vôl! Konečne niekto kto ma naozaj miluje a takto ju odstrčím. Musím sa jej ozvať. Hneď ráno požiadam Derycka, aby mi doniesol mobil.